1. Môj príchod na svet
Že vraj snežilo. Či to je pravda, alebolen predstava niekoho tak naozaj neviem. Viem len toľko, že budovou sa vanievôňa dukátových buchtičiek dotyčná osoba sa navečeria a šup poďme na to.Tak asi takto mi bol opísané moje narodenie. Prišiel som na svet kde inde akov krajine tvrdého socializmu, kde bolo všetko spoločné. Ešte, že si ma niknechcel privlastniť. Keď tak nad tým rozmýšľam tak to bolo asi aj dobre. Mojamama bola vždy usmievavá a ťažko pracujúca osoba, ktorá sa chcelao mňa s bratom veľmi dobre postarať. Teda najprv o mňa, keďžemôj brat v mladosti často nazývaný podnájomník mojej izby, sa narodilo štyri roky neskôr ako ja. Bože krásne štyri roky som si užíval samostatnéhobývania, pokoja a vlastných hračiek. No, ale nazad ku mne keďže toto jevšetko momentálne o mne bolo by nepekné písať o mojom bratovi. Nie,že by som ho nemal rád, ale bolo to perfektné skrátka mohol som si robiťčokoľvek. Teda najprv v malom jednoizbovom byte kam ma priviedli mojirodičia hneď ako moja mama mohla opustiť nemocnicu.
Takže peknepoporiadku, že vraj, to nik síce presne nevie potvrdiť, ale môj starý otecrespektíve dedo ako sa u nás doma hovorilo nikdy nepil no tento deň bolpre neho absolútne zmenou. Keďže som bol prvorodený vnuk s krásnymimodrými očami tak to hneď patrične so svojimi kolegami užil. Aspoň tak mivravela moja babička. Vždy hovorievala, že ho ani domov nechcela pustiť keďzbadala ako vyzeral. To isté aj môj otec. Bol pravdepodobne hrdý na svojhoprvého syna a hlavne keď mal modré oči ako on. To som však ešte nevedel,že si svojho deda moc neužijem. Keď som mal asi 3 mesiace náhle zomrel. Neviemči som to nejako vnímal no viem, že si ho vôbec nepamätám a to ma hroznemrzí.
Skoro rok po mojom narodenísme sa presťahovali. No na tie časy to bolo super moderné sídlisko, presne takéako si každý prial. Krásny trojizbový byt čerstvo postavený privítal rodinkua tu to už prišlo. Mal som vlastnú izbu, že aké dobré to bolo. Nik minehovoril, kedy si mám plakať. Nik nevravel čo mám v nej robiť bolo toúžasné. A keď si predstavím to prostredie. Ešte väčšia krása. Všade okololen lesy, polia, dunajské ramená a jazerá. Podľa mňa úplne úžasnéprostredie na výchovu dieťaťa a k tomu aké to bolo úžasné pre mňa jednéhoneposedného a neposlušného chlapčiska sa ešte dostaneme. Priam úžasné.Úžasná rodinka na úžasnom mieste. Aspoň vtedy. Tak ako som vravel moji rodičiaboli úžasný len občas trochu niečo nedomysleli. Keby si vtedy dali patentovaťnázov Úžasná rodinka dnes sú z nich milionári a ja si nemusímprivyrábať ako začínajúci spisovateľ. No keďže ma nik nepochváli tak sapochválim aspoň ja. Aj keď čas strávený s otravovaním mojich známycha kamarátov aby si prečítali aspoň zopár strán z tejto knižôčky budeobrovský.
No a takto peknenám plynuli roky až som dorástol do veku kedy som začal aspoň trochu chápaťživot a musel som čeliť novým rozhodnutiam, ktoré boli neskutočne pre mňaťažké.
2. Bezstarostná škôlka
Neskutočné. Začal somchodiť do jaslí. Na začiatku to boli jasle iba v nejakom byte neďalekonášho domova. Dosť často som tam bol chorý. Neviem či to bola reakcia na to, žesom nikdy nemal rád navštevovanie takto spoločných zariadení. No praktickávýmena prospela mne a pravdepodobne aj môjmu organizmu.
Po týchto príhodáchsom začal chodiť do škôlky. Boli sme už veľkáči a obyčajný ľudia tam doluboli asi len na to aby sme im robili zle. Bola to celkom sranda až na to, žesom tento svet musel onedlho opustiť aj keď som tu spoznal svoju prvú lásku.Bola to príležiaca na vedľajšej posteli. Stále sme boli spolu a naprechádzkach sme dokonca mohli byť spolu aj vo dvojici. Bolo to úžasné. Užvtedy som si ju chcel vziať. Myslím, že sme spolu mali aj dáku tu svadbu niekdev blate pod šmykľavkou.
Mimochodom neboli tolen tak hocijaké šmykľavky aké mala bežná škôlka. Boli dosť široké na to abysme sa tam mohli spúšťať aj viacerý naraz.
No aby som sa vrátilk mojej milovanej osobe. Nikdy som nedopustil aby sa šmýkalas kýmkoľvek iným ako so mnou. Bol som totiž veľký chlap a dával somna ňu neustály pozor. Už vtedy som bol charakter. Potom ochorela a ja somostal úplne sám v tomto neľudskom boji na prežitie. No našťastie savrátila v správny čas. Presne vtedy keď k nám prišli hasiči. Pamätámsi len jednu vec a to, že nám na dvore spravili na trávniku obrovskú penuv ktorej sme sa neustále naháňali. Nezaváhal som a vedel som, že totoje moja jediná príležitosť. Prišiel som za ňou, stiahol som ju do tej peny.Spolu sme tam zmizli a vtedy to prišlo. Bolo to nečakané a bolo tonádherné. Jednoducho pocit, ktorý už nikdy nezažijem. Bol to ten správny pocit,ktorý som vždy chcel mať. Vtedy som vedel, že robím dobre, vedel som, že ona jeta pravá a chcel som s ňou byť stále. Samozrejme v tej pene. Bolto pocit, ktorý som už potom nikdy v živote nezažil, bolo to silnéa prišlo to len raz. Vtedy som nevedel, že sa blíži náš koniec, žev tomto intímnom splynutí už nikdy viac nebudeme. Spravil som to. Chcelsom jej dať tú najkrajšiu vec na svete tak som jej ju dal. Nie brilianty (mojafinančná situácia v tej dobe mi to nedovolila), nie kvety, lebo tie malaodo mňa každý deň, totiž vždy po ceste na toto naše spoločné miesto kde sme samilovali som jej nazbieral tie najčerstvejšie aké som našiel. Dal som jej to čosom túžil od prvého dňa od kedy ju poznám. Odo dňa kedy ma kŕmila v ichobývačke tortou počas toho ako som sedel na nočníku. Dal som jej to čo som jejsľúbil niekedy v minulosti. Áno bolo to presne to čo si myslíte Vy čo steaspoň trochu romantický a pamätáte sa na svoje detstvo. Bola to tánajkrajšia pusa na svete akú som dal. Predstavte si po krátkej pauze kedy sa tomilé dievča začervenalo a ukľudnilo z tohto šoku, ktorý som jejspôsobil mi túto pusu opätovalo. Bola veľmi krátka. Viac menej len dotyk namoje čerstvo oholené líco, no pre mňa to bolo neskutočne dlhý a krásnyčas. Toto naše rozjímanie sa skončilo keď učiteľka zavelila, že musíme ísťdovnútra. No presne si pamätám ako som pozoroval hasičov a telepaticky imďakoval za to, že nám prišli pripraviť túto neskutočne krásnu chvíľu. Viacmenej som aj chcel osobne, ale dostať sa von cez tu armádu pani učiteliek,ktoré nás strážili sa jednoducho nedalo. Podľa mňa dobre vedeli čo spôsobilia moju maximálnu vďačnosť vycítili. Vždy som ma čuch na dievčatáa vedel som presne čo chcú. Nie ako môj, neviem či to tak môžem nazvať,ale spolužiak v škôlke a neskôr aj v škole, ktorý sa snažil todievča ohúriť tým, že zjedol živú dážďovku z pieskoviska. Alebo ďalší,ktorý sa snažil s ňou hrať na doktora. Vedel som, že nemajú šancu. No keďsa priblížil nejaký odvážlivec a snažil sa byť čo i len trochudžentlment hneď som ho uzemnil. Moji rodičia sa nachodili do škôlky keď som„JU“ bránil. Dokonca raz tiekla aj krv aj keď mi nik doteraz neverí, že to bolalen nehoda. Bol to on, ten, o ktorom sa doteraz hovorí tá pravákonkurencia. Bol odo mňa trochu vyšší a suverénnejší. Ten čo keďv dospelosti príde do baru sadne si k prvej a je jeho. Ozajstnákonkurencia. Prišiel za ňou, suverénne sa postavil predo mňa keď som sas ňou vážne rozprával. Neviem čo sme vtedy riešili, ale asi to akej farbybudeme mať kuchyňu a akú značku sedačky máme dať do našej novej obývačky.Postavil sa predo mňa, chytil ju za ruku, kľakol si a dal jej veľký bozkna ruku. Nevydržal som to a v ospravedlnení, že idem riešiť biznis záležitosťsom sa odtiahol do kúta miestnosti, kde som kul tajný plán ako ho zneškodniť.Keď bolo dielo dokonané bolo treba dočkať iba správneho okamžiku a všetkosprávne načasovať. Čas sa neuveriteľne letel a aj keď odveta nenastalahneď v ten deň, vedel som, že nemá zmysel sa niekam ponáhľať. Vedel som užvtedy, že božie mlyny melú síce pomaly, ale isto. Asi o týždeň, alevlastne ani netuším aká to bola dlhá doba, ale nastal ten správny čas. Šiel natoaletu a bol tam úplne sám. Vedel som, že ho teraz mám na dosaha môžem bez problémov vykonať svoj plán. Prišiel som tam akurát keďvychádzal z kabínky. Pôvodne to mala byť len facka primeraná mojej sile,ktorá v tom veku nebola veľká no dostatočná aby mu dala príučku. Malo tobyť len medzi nami dvoma. Čistý súboj džentlmenov. Nevyšlo. Pristúpil somk nemu, pozdravil tak ako sa na čestný džentlmentský súboj patrí, vyletelafacka. No či som chcel, alebo nie, ale mokrá podlaha, môj pevný postoj chcel,že ON nevydržal šmykol sa. Pri neodkladnom páde chcel aspoň trochu udržaťrovnováhu a spravil krok v tom sa potkol o moju nohua tvrdo dopadol na umývadlo, kde si rozbil nos. V tom sa tam zbehlivšetci. Svoju pol hodinku som si odkľačal v kúte triedy, čo bol trest zaublíženie spolužiakovi. Teda dosť dlho trvalo kým ho umyli a dali tak doporiadku aby bol schopný sa vrátiť do triedy. Vedeli o tom všetcia jeho EGO som v tom momente znížil a ja som bol opäť číslojedna v srdci mojej lásky. Bol som on, jej srdca hrdinom, ktorý juvytiahol z milostného trojuholníka a potvrdil jej názor, že ju vždyochránim.
Doteraz som sa muneospravedlnil, aj keď viem, že by si na tú príhodu nespomenul a neviem čiosud chcel, ale teraz sme prakticky kolegami a vychádzame veľmi dobre.
To som síce nevedel,ale pomaly sa blížil koniec nášho každodenného stretávania. Mal som štyri rokya moja mama išla do nemocnice. Vedel som, že budem mať súrodenca. Nonevedel som či brata alebo sestričku. Prišlo to. Jedného krásneho dňa keď smeodchádzali do škôlky s mojim otcom, ktorý sa snažil o mňa staraťznamenite a stále sme si rozprávali, že sme chlapi v domea všetko bez problémov zvládneme. No aby som neprerušoval čo som začal,tak otec mi obul topánky a chystali sme sa na odchod za mojou životnoupartnerkou. Nevyšlo. Viem, že som tam už nikdy nedorazil. Otvárajú sa dverev tom zvoní telefón a keďže môj otec tvrdil, že som veľký chlap takmi ho dovolil zdvihnúť. Predstavil som sa, aj keď netuším či mi tá pani nadruhej strane rozumela, ale vypýtala si toho väčšieho chlapa ako som bol ja. Povedalalen, či jej môžem dať ocina. Povedal som, že môžem len ocina, lebo mamina jev nemocnici. Keď otec dotelefonoval a presne si pamätám ako miblaženým výrazom povedal, že mám bračeka. Bol som veľmi rád a vtedy premňa začali obrovské prázdniny. Keďže mamina ostala doma a starala sao môjho brata, nechodil som ani ja do škôlky za mojou láskou, na ktorú somdočista postupom času zabudol. Neviem ako sa to mohlo stať, ale ani svadba, anispoločná nová obývačka nebola. Asi to tak bolo lepšie. Keďže v tom časesme obaja boli bez práce tak by nás vtedajší systém označil za príživníkova to som nikdy nechcel byť. Takže nevyšlo. Odvtedy som sa pokúšalo takúto lásku v každej mojej životnej epoche a vždy to dopadloinak, ale vždy sklamaním.
3. Neskutočná základná škola
Začalo to! Prišielmôj prvý školský deň. Ako každý prvák som sa nehorázne tešil takže modrúaktovku, ktorú som dostal na Vianoce ešte rok pred začiatkom som riadne nosilcelý čas pokiaľ neprišiel ten pravý čas. Vykročil som tou pravou nohou prišielsom s rodičmi pred školu a tam už na nás čakala vysmiata staršiapani, ktorá bola tak zrelá akurát do hrobu a nie na výchovu nás. Nássupermodernej mládeže. Vedel som, že mám hľadať 1.C triedu. Ako? No jednoducho.Keďže pár dní pred začiatkom školského roka som bol s mamou zistiť naškole do akej triedy. Keďže som sa len čítať mal začať učiť tak mi to muselanájsť ona. Viem, že som mal na sebe biely svetrík aby som sa zapísal ako slušnédieťa. Dostal som na ňu pripnutú modrú stužku. Presne takú aká sa nachádzala ajna dverách mojej triedy a šatne. Už som tušil, že nebude všetkov poriadku, presne ako má byť. Už tu keď som kráčal za tou pani horebielymi schodmi do budovy kde chodil aj náš niekdajší premiér vykonávať svojevolebné právo. Tu som prišiel na to, že toto nebude pre mňa to pravé orechové.No podvolil som sa k šťastiu mojich rodičov. Na prvý deň, kedy sme dostalidarom od školy šlabikáre, ceruzky a dáke omaľovánky to nebolo až také zlé.No následne sme od tej staršej pani dostali aj obrovský zoznam vecí, ktoré námtreba nakúpiť aby sme riadne začali našu školskú dochádzku. Samozrejme medzinimi nechýbalo aj plniace pero. Tu začal môj prvý problém. Nie, že by nebolodostať v obchode. Myslím, že v každom papiernictve sa čo i lenjedno nájde. Naša pani učiteľka sa nám to snažila čo najviac sťažiť. Isto každýčo ste prešli prvou triedou základnej školy viete, že klasické plniace pero,ktoré treba stále a stále dopĺňať si povie pri silnejšom pohybe ruky, žeto nie je to najlepšie pre neho a svoj obsah veľmi rýchlo prepustíokolitému svetu. Nie však bombičkové. No na moje prekvapenie práve bombičkovéa guličkové pero sme mali úplne zakázané. No dobre. Hovorím si, že nebudemhneď na začiatku novej epochy môjho života robiť problémy a tak smes mamou kúpili nové guličkové pero. Tete v obchode sme sa niekoľkokrát snažili prízvukovať aby malo dáku ochranu proti takémuto uvoľňovaniu dookolitého sveta. Márne. Prvý deň v škole s novým perom. Už sícenetuším ako vyzeralo, ale viem, že tie rukávy mi stále padali a rozmazávalito čo som stačil napísať. Myslím, že to bolo práve nejaké písmeno. Excelentnýmpohybom rúk som chcel dať do pohybu moje rukávy, ktoré by sa krásne vrátili nasvoje miesto. Myslíte, že to vyšlo? Jasné, že áno. Rukávy pristáli niekdev oblasti mojich mini lakťov. Presne želaný pocit nastal no zároveň pritom pohybe aj moje pero dalo do pohybu tekutinu nachádzajúcu sa v ňom.Chúďa spolužiačka. Mala krásne zaplatený cop, ktorý som zvlažil jemnou sprchoumôjho pera. Nie, nevyzeralo to zle. Ten jemne modrý melír, ktorý mala povlasoch bol priam dokonalý ako od dákeho profesionálneho vlasového vyzážistu.No samozrejme jej sa nepáčil. Tak ja poď ho jej trochu pomôcť. Vidíte koľkáochota som bol, no ani tu som neuspel. Jemne som jej ho pretrel vlastnou rukoučím vytvoril krásnu prirodzenú modrú jemne zaliatu do stratena. Hovorím si, žepriam úžasné. No zas nič. Dievča sa rozplakalo, zjavne nepochopilo moju duchaprítomnosť a ja som mal zas problém. Samozrejme som musel ísť za dverea takto aj keď v dobrom pomyslení som stratil kus hodiny. Mohol byťzo mňa génius a táto slečna mi zobrala šancu. Nikdy jej to neodpustím ajkeď netuším ako sa volala. To prasa v tom zošite čo som vtedy mala kde mi ho tá staršia pani orazila veľkou pečiatkou mám doteraz. Neviemprečo sa ním deti strašia. Veď vyzeralo celkom k svetu.
Dni takto pomalinkyplynuli a ja som si užíval svoju prvú školskú dochádzku. Myslím, že právekeď sme bol na písmenku M som začal pomalinky lajdáčiť. Keď som prišiel potréningu a domácu úlohu som ešte nemal spravenú trebalo s tým niečourobiť. Moja duchaplná mama si predsavzala, že spraví zo mňa geniálne dieťa.Nič iné mi nezostávalo a tak som sa pustil do toho. Keď po prvom pokusezistila, že to nebude také ľahké začalo to. Spustilo sa doma hotové pekloa samozrejme s uvedomelím študentom, ktorý si nič nenechal páčiť. Taksom jej pekne odvrával za každým napísaným M. Vtedy som prvý krát pocítiltvrdosť maminej ruky. Bolo to dosť pre mňa, ale keď sa vraví, že s úsmevomniekoho poriadne vytočíš, tak si vravím prečo to nevyskúšať. Namiesto plaču somsa na mamu otočil uškeril a povedal som, že aj tak je pekné. To som nemalrobiť. Samozrejme mala po ruke záložný zdroj energie a keďže mám mamu ráda nikdy by som to na ňu nepovedal tak neprezradím aký. Len toľko, že to užbolelo. Na druhý deň som nemohol v škole cvičiť. Ani nie preto aby som saflákal, alebo by ma niečo bolelo, ale mal som na sebe dosť stôp a mama mizakázala dať dolu tričko. Čo sa pri telesnej vážne asi nedá. Takže som boljediný sediaci na lavičke a vychutnával som si ako ostatný spolužiacibehajú v červených trenkách a bielych tričkách a spolužiačkyv modrých dresoch. Bolo to komické predstavenie a ja som aspoň nebolunavený. Malo to niečo aj do seba, ale deň predtým mi tak do smiechu nebolo. Tedaiba raz a asi aj naposledy.
Pomalinky sapriblížil koniec školského roka a ja som sa stal druhákom. Bolo tozaujímavé postavenie. Nik nám už nerobil problémy. Teda nik nás nepovažoval zaobyčajné prváčence. Okrem zmeny priestorov, ktoré nás čakali sa nič zvláštneneudialo. Presťahovali sme sa do neďalekej škôlky, ktorá slúžila ako dákaprístavba ku škole. Bolo to len na jeden rok keďže nám začali stavať novú časťškoly aby sme sa tam všetci pomestili. Učili sme sa v triedach, aké miboli dobre známe z mojich škôlkárskych čias. Nemusel som chodiť horeschodmi do triedy a žiadny školník, ktorý býval počas mojej prvej triedypod nami nám nechodil neustále hovoriť aby sme nedupali, že on chce spať. Maloto aj iné výhody a to, že vždy keď mali veľkáči dáku férovku tak sa toodohrávalo pri našom dočasnom útočisku. Nemusel som chodiť ďalekoa vysvetľovať mame prečo meškám. Proste jednoducho som si sadol pred školua pozeral som sa z bezpečnej vzdialenosti.
Jedného krásneho dňak nám do triedy, ale aj do školy začali chodiť deti z veľkej budovy.Nechápal som prečo. Proste postupne prechádzalo všetko k nám. Zrazu, keďsme pozerali z okien prišli k škole policajné autá s veľapolicajtami a psami. Povedal som si, že to je žúžo dobrodrúžo tak som odtoho ani oko neodtrhol. Vtedy mi starší spolužiaci, ktorí boli u násnasáčkovaný ako sardinky v konzerve prezradili, že niekto zavolal doškoly, že tam je bomba. Keď ju konečne celú prehľadali a zistili, že tobol planý poplach tak sa všetci vrátili nazad. Bola to celkom sranda vydieť akosi niekto s celou školou robí čo chce. No pre toho človeka to srandanebola. Tá staršia pani, akože pani učiteľka nám oznámila, že to nikdy nesmiemespraviť, lebo je to trestné a rodičia by museli zaplatiť veľa peňazía je možné, že by mohli ísť aj do väzenia. Spolužiak, ktorý nemal až takpríma rodičov hneď nastolil tému, že za pokus by to stálo. No neviem. Ja by somim to neurobil. Veď kto by ma potom doma obskakoval? Hmmm. Som si povedal, žeto by som nemohol nikdy urobiť.
Tak prešiel ešte ajtento rok s pár planými poplachmi a my sme sa pomalinky uchýlilik letným prázdninám. Bolo to super, žiadne skoré vstávanie, detské tábory,dovolenka v Grécku a mnohé iné super veci. Prešlo to ako vodaa ja som musel ísť znova tam. Tam kde som nie moc rád chodil.
Obrovské prekvapenie.Keďže sa mi na konci roka podarilo spraviť priímačky do jazykovej triedy, čomôže znieť ako výhoda, alebo aj ako Utrpenie mladého Waltera som nastúpil doškoly. Na moje prekvapenie pred školou nás nečakala tá staršia pani. Riaditeľkanašej školy sa nad nami zľutovala a poslala nám dar z nebies. Bola toona. Môjho srdca šampiónka. Bola mladá, pekná, milá a ja som sa zamiloval.Vedel som, že ona je tá pravá. Vedela variť a mala vlastný nový byt, ktorýdostala pridelený od školstva. To boli pre mňa vtedy priority číslo jednaa hlavne BOLA SLOBODNÁ. Vedel som, že túto šancu nikdy nesmiem zmeškať.Začal som sa nehorázne učiť aj keď moje mimoškolské aktivity mi to mocnedovoľovali. Ja som nezaháľal. Bol som odhodlaný spraviť všetko pre to aby mamala rada. Na druhý deň som nahodil peknú košieľku, svetrík a tienajslušnejšie nohavice a topánky, ktoré som mal. Všimla si ma. Bol somšťastný. Neustále som sa zdokonaľoval. S mamou som sa učil aby somvynikal. Aby som bol stále pod jej dohľadom. Bola to ona a mal som pocit,že naša láska je vzájomná. Potom to prišlo. Išli sme do našej prvej školyv prírode. Vedel som, že tam mám šancu. Naša škola v prírodeprebiehala v Hornej Maríkovej. Podľa mňa úplne ideálna krajina naromantické prechádzky za skorého rána. Vyjdete von jesenné lúče slnka už takveľmi nehrejú. Na lúke je plno rosy a zo zeme sa jemno dvíha opar, ktorýkde tu je prederavený s lúčmi slnka. Romantika na prvý pohľad. Celú cestusom sa zdržal toho, kto s kým, chce byť na izbe. Vedel som, že keď na mňanevyjde vhodné ubytovanie budem musieť bývať s ňou aby na mňa v nocidala pozor. Môj plán bol dokonalý a nemal prečo nevyjsť. Prišli sme natúto chatu a začal sa neúmerný boj o izby. Na mňa vyšla izbas mojim spolužiakom Leom. Nehorázne. Celý čas som mu robil naprieky,naschvál som mu pod vankúš dával čo sa dalo, len aby ma zobrala TÁ MOJAvysnívaná láska a vzala si ma pod drobnohľad na svoju izbu. No nedarilosa. Tak som to skúsil z inej strany. Bola tu možnosť, že pokiaľ sa miniečo stane bude ma aspoň v jej náručí utišovať a mojkať. Hrali smesa s tajne skovaným nožom u nás na izbe. Keď tu som navrhol, aby smeho naostrili, že je príliš tupý na to aby sme s ním mohli ísť loviť. Taksom začal šúchať nožík o kamienok tak ako som to videl vo Westernocho Winetuovi. Podarilo sa. Po chvíľke bol nie len nožík nabrúsený, alezároveň aj vyskúšaný. Šmykol sa mi nechtiac po kameni a prešiel po bruškumôjho prsta. Vytryskla krásna červená tekutina a vedel som, že toto je mojašanca dostať sa k nej bližšie. Rozbehol som sa popri našom ubytovaník izbe mojej lásky a úpenlivo som začal búšiť na dvere. Najskôr takpotajme a jemnulinko aby sa nevyľakala. No keď neotvárala tak som začalbúchať ešte silnejšie. Zdarilo sa. Vybehla von a začala skúmať čo savlastne prihodilo. Ukázal som jej môj dokaličený palec, kde sa rinula kvapka zakvapkou. Jemno ma vzala dnu a ja som vedel, že už mám vyhraté. Zavrela zasebou dvere a ja som sa tváril, že malátniem aby jej ľútosť ma vzala dosvojej náruče. Pomaly vzala sprej na ošetrenie takýchto rán, nežným hláskom mipovedala, že trošku to zaštípe. Tváril som sa síce ako chlap aby ničnespoznala, ale v kútiku duše som ziapal od toho hrozného pocitu štípania.Potom svojimi krásnymi a hebkými rukami zobrala rýchlo obväz jemne horoztrihla aby mi tým omotala prst. Stalo sa a ja som vedel, že už musíprísť len to jedno. A tým je to moje vytúžené objatie. ŠOK. Namiestoobjatia len vstala otvorila dvere a zakričala, že ak jej okamžiteneprinesiem ten nôž, s ktorým sme sa hrali tak nám prehľadá naše izby.Poslúchol som aj keď v kútiku duše som bol zlomený. No ja sa nikdynevzdávam. Pri jednej poobednej prechádzke som sa stále motal okolo nej. Chcelsom si overiť či náhodou nezmenila názora takého chlapa čo prežil tak obrovské a skoro smrteľné zranenie lenkvôli nej, nepotrebuje. Mýlil som sa ako vždy. Zas ma odbila.
Po tomto neúspešnompokuse nastal náš neodvratný návrat nazad do Bratislavy. Ako sme znova usadlido školský lavíc už to išlo so mnou z kopca. Nemal som motiváciu sedieťa počúvať a nebodaj sa ešte aj snažiť. To už bolo nad moje silya nechal som sa len melancholicky prenášať z ročníka do ročníka.
4. Neskutočný piaty ročník
Prišlo to, pomaly somsa predral prvým stupňom základnej školy. Bol som hrdina a po neúspešnompokuse dostať sa na osemročné gymnázium som opäť stvrdol v tej istejškole. Myslel som si, že tu už nič nepríde. No stalo sa. Postupovalo to rôzne.
Trebárs na začiatkuročníka sme išli s triedou na výlet do Banskej Štiavnice. Bolo to neďalekoa trebalo to absolvovať. Tak som šiel aj ja. Chalani dostali nápad, že keďbudeme mať rozchod kúpia si Erotický časopis. Motivovaný boli riadne keďže Leodoniesol do školy Playboya. Na prvý pohľad sa mi zdali krásne, ale zároveň ajveľmi nedostupné. No boli krásne to bolo podstatné. Vtedy som zacítil to čopomaly ešte nikdy v živote. Niečo mi dvíhalo moje spodky. Áno, nevedel somto ani náhodou ovládať. Nevedel som čo sa to deje. Mal som v tom chaos. Bolsom úplne zmätený. Takže po našom rozchode v Banskej Bystrici sme sazoskupili pred jedným stánkom. Respektíve bola to Trafika vnútri v jednomstarom dome. Chalani sa nevedeli dohodnúť kto pôjde dovnútra. Keďže sa niknevedel už hodnú chvíľu odvážiť vstúpiť dnu tak som sa zobral a vošieltam. Postaršia pani sa ma spýtala čo si prajem. Ja že žuvačky a tentočasopis. Pozrela sa na mňa trochu vyčítavým pohľadom ale predala. To bolodôležité. Vyšiel som von ako hrdina. Po dohode s chalanmi som ho zabalildo uteráčika, ktorý mi pripravili moji rodičia, že keby som si niekde umyl rukyaby som si ich mal aj do čoho utrieť. Konečne som pochopil načo mi ten uteráčiknaozaj je. Ako veľký hrdina som si kúpil aj horalku. Totiž to naše postávaniepred obchodom vzbudilo podozrenie u našich obrankyň. Jedna z učiteliekpodišla bližšie a zisťovala čo tam robíme. Ja, keďže som bol uvedomelýa omnoho vyspelejší ako moji spolužiaci, som duchaplne zašmátralv ruksaku víťazoslávne som vytiahol moju horalku a povedal som, žesom mal chuť na sladké a tak som si bol kúpiť horalku. Na jej otázku čisme si nekupovali cigarety som jej jednoducho odvetil. „Pozrite sa na to, môjotec fajčí ako dimitrovka a vy chcete aby som si z neho bralpríklad?“ Zasmiala sa a odišla. Nechala nás na pokoji. Po návrate do školysme znova vyvádzali a robili blbosti. Časopis som dostal na starosti ja.Keďže som bol jediný odvážny tak som ho mal doma a mal som dostatok časuna jeho preskúmanie. Samozrejme, že tam nebol nik oblečený. Bolo tam plno vecí,ktoré som nepoznal a bol som z toho v šoku. Ten pán čo bol naobrázku s tou slečnou mal asi ten istý problém ako ja. Tiež mu jeho pinďúrstál. Evidentne mu to nevadilo ako mne. Začali sme to s kamarátmirozoberať a vtedy sme vlastne poriadne došli na to na čo nám to slúži. Taksa pre mňa začal sexuálny život.
V našej triede,ktorá bola tak skrytá pred zrakmi všetkých pribudol nový prírastok. Nebola tospolužiačka ani spolužiak. Bola to nová učiteľka, ktorá dostala kabinet kváziv našej triede. Totižto aby som to upresnil v zadnej časti našej triedyboli dvere do kabinetu, ktorý sa nevyužíval. Tam usídlili našu novú učiteľku.Učila hudobnú výchovu. Na prvý pohľad sa mi zapáčila. Nebolo ťažké jupresvedčiť aby nám chodila hrávať do triedy na klavír, ktorý tam mala. No ťažkébolo pre mňa počúvať ten klavír. Proste keď hrala moje mužstvo sa dalo znova dopohybu. Bolo to nádherné a zároveň erotické. Nevedel som aká je keďže násneučila, ale mal som ju rád. Vždy keď som ju videl tak vždy som si ju začalpredstavovať v tom časopise, ktorý som mal doma pod posteľou. Mohla by mirobiť čokoľvek. Bol som zúfalý. Nevedel som čo mám robiť.
Možno tam bol niekdemôj zlomový bod. Prišiel som domov a hneď som povedal mame, že sa musímísť osprchovať. Bol som tam dlho až priveľmi dlho. Na otázku mojej mami somodpovedal jednoducho, že si napúšťam vaňu a tam sa to stalo. Nebolo tohoveľa, netrvalo to dlho, ale bolo to úžasné. Nevedel som sa potom ani pohnúťa prvý krát som videl čo dokážeme spolu. Odvtedy sa vo mne prebudili ajmoje nočné mokré sny. Nevedel som presne čo sa deje. No vedel som isto, že samením v chlapa a poriadneho. Bolo to úžasné presne také aké to malovždy byť. Vedel som teraz, že ženy taktiež chcú len jedno a bolo trebačakať na prvé dievča, ktorému by som to daroval. Daroval ten veľký dar, ktorýmôžem dať len raz. Vedel som, že to musí byť tá pravá a nikdy sa nesmiemspliesť.
5. Roky čakania a mnohýchsklamaní
Takto v mojomrozhodnutí som zotrval až veľmi dlho. Roky plynuli a ja som starol. Nazákladnej škole nebolo dievčaťa, ktoré by stálo tejto obety a zároveň smeboli ešte mladý. Moja mama tiež začala trochu inak ku mne pristupovať. Každýrok keď som išiel do tábora a doviezol si odtiaľ nádejnú lásku, ktorámohla byť na celý život tŕpla len aby to nebola ona. A aby som ako veľkýchlap niečo nevyviedol. Mal som šťastie, že sa so mnou bavila vždy na rovinu.Vždy bola pri mne a dávala mi dobré rady, ktorými sa riadim ešte aj dnes.Nie sú vôbec zastarané a to bude asi tým, že vždy myslela dopredu.
Prišla siedma triedana základnej škole a keď prešla celá vedel som presne čo a akofunguje. Keďže na prírodopise sme preberali človeka. Teraz už presne viem čo tobolo v tom časopise. Cez leto sme sa znova chystali do tábora. Ja eštetaký nepobozkaný mladý človek som nevedel ako sa to správne robí. Vedel som lentoľko, že to už nebude pusinka na líčko ako v škôlke. Vedel som, že ženytúžia po krajšom vzťahu a po krajšej pusinke ako len pusinke na líco akoto bolo v pene v škôlke. Musel som dokázať viac. Keďže v tejčase som bol už riadny tanečník za čo môže moja profesionálna príprava voFolklórnom súbore. Vedel som ako na to. Stačilo sa s kamarátiťs nejakou škaredou babou. Totižto už vtedy som vedel, že každá škaredábaba chodí spolu s tou najkrajšou. Je to hlavne preto aby vynikla tánajkrajšia a zároveň aby mala šancu aj tá škaredá. Toto mi vyšlo. Našielsom ju. V jej okolí bolo aj škaredé dievča a tak môj útok moholzačať. No vtedy vznikol problém. Začali sa mi páčiť dve!? Prvá bolaz dvojičiek a bola mladšia odo mňa. No druhý problém, ktorý vznikolbola Foxy. Bola tiež nádherná a bola veľmi múdra. Bola asi ako 2 - 3 rokyodo mňa staršia. Nevedel som sa od nej odtrhnúť. To by som nebol ja keby to taknešlo bez komplikácii. Po dlhom rozhovore s Foxy som bol presvedčený, žeona nie je to pravé čo ma mohlo stretnúť. No za to sme ostali veľmi dobrýkamaráti. Foxy mi neustále radila ako sa dostať k tej druhej. Zoznámil somsa s jej kamarátkou a bol som pozvaný k ním na chatku. Cieľsplnený. Trebalo prekonať ešte jednu maličkosť a tou, že bolaz dvojičiek. Trebalo začať rozoznávať jej hlas aby nedošlo k omylu.Jej dvojička chodila v tom čase s mojim kamarátom a moc sme sav láske nemali. Omyl mohol nastať kedykoľvek, ale zas tu bol kamarát,ktorý vedel vždy pomôcť a nie hneď hocijaký. Bol to ich brat, ktorý ich zatie roky vedel úplne bez problémov rozoznať. Presne vedel, ktorá je ktorá už ajpodľa hlasu. Tajné rozdiely boli prezradené a ja som mohol vyraziť na lov.V ten večer bola diskotéka. Požiadal som ju o tanec a onasúhlasila. Neveril som vlastným ušiam. Až som priam prestal vedieť tancovať keďmi povedala, že dobre. Samozrejme ani nevedela, ale nahovorila ju jej škaredákamarátka, ktorú som mal podplatenú. Spolu sme sa vlnili v rytmeláskyplných tónoch, jeden tanec za sebou. boli tam dotyky a pravdaže keďžesme boli akurát na začiatku puberty stáli sme od seba asi pol metra. Si musítepredstaviť aké to muselo byť humorné. Jemne začmudený od táboráku. Jemnevzrušený a samozrejme plný očakávaní. Disko sa skončilo a mi sme šlispať. Keď nás zamkli v našej chatke cez balkón som sa dostal vona šup k ich chatke. Tmou som sa kradol okolo všetkých chatieka snažil sa presviedčať podobne zmýšľajúcich ľudí, že spať netrebaa nech ma nebonznú. Prišiel som k jej balkónu a hodil kamienokdo okna na dverách aby vyšla von. Vyliezla za mnou a sedeli sme tam dlhopredlho až kým nám nebola veľká zima. Stále sme sa rozprávali a bolo námdobre. Bolo to krásne. Uprostred lesa na Jahodníku len my dvaja a nik inýa ten mesiac na nás tak krásne svietil. Rozlúčili sme sa a ja som sapohol smerom k našej chatke. Celý opantaný láskou som ani nesledovalstráže či už zašli aby ma nezbadali a v tom sa to stalo. Baterka.Svietila neuveriteľne silno a priamo na mňa. V poslednom pudesebazáchovy som skočil na balkón do nejakej fotky. Vedel som, že pôjdu po mne.Vyskočil som zadným oknom a rýchlo utekal do svojej chatky. Problém.Svietilo sa tam. No myslel som si, že to chalani len hrajú Pokra, alebo inúhazardnú hru, ktorú som ich naučil. Vliezol som pekne dnu. No na moje počudovaniena mojej posteli sedel vedúci a pekne na mňa čakal. Keďže nočné opúšťaniechatiek bolo prudko zakázané mal som problém. Čo pre mňa znamenalo väzeniev celonočnom strážení vlajky s nejakým štupľom z mladšiehooddielu. To samotné stráženie vlajky ani nie je taký problém, ale problém jestrážiť toho štupľa, ktorý sa bál aj ježka čo prešiel okolo stanu. Keď môjnekonečný trest prišiel ku koncu bol som šťastný. Mohol som sa jej znovuvenovať. Znovu sme mohli spolu behať po vonku, znovu som bol šťastný. Bolaneskutočná. Nevadili jej dlhé prechádzky. Nevadilo jej keď sme spolu zdrhli dolesa a šli sa pozrieť do okolitých lesov, ktoré boli plné nádhernýchzákutí skál a malých jaskýň. Tu sme spolu sedávali a stále sa leno niečom rozprávali. Jedného dňa som cez poobedný odpočinok presvedčilvedúceho, že môžem byť u nich na chatke. Chvíľu sme sa hrali a niečorobili s jej kamarátkami no v istom momente sme ostali sami dvajasedieť na jej posteli. Vedel som, že toto je tá pravá chvíľa. Jemno som sa k nejnahol a keďže som bol plný trémy ako sa v tom to veku patrí nevedelsom čo sa bude diať ďalej. Sám som jej pusu nedal no v tom ona zatvorilaoči a priblížila sa ku mne. Podvedome som si myslel, že teraz je ťah namne. Tak sa aj stalo priblížil som sa a zdalo sa mi to ako celá večnosťkým som sa dotkol. Pery mala zamatovo jemné a neskutočne pekne voňala. Dalsom jej pusu. Bola to prvá taká ozajstná pusa na líco. Prvý krát som vedel akoje to krásne a vedel som, že túto už tak ľahko nepustím. Trvalo to krátkono mne sa to zdalo ako večnosť. Bozkávali sme sa hádam celú minútu. Potom sausmiala a skončil poobedný odpočinok. Keď som sa vrátil na svoju chatkunetrebalo chalanom nič vravieť. Neviem či to bolo na mne tak vidieť, ale všetcito vedeli. Vedeli, že to dopadlo presne tak ako som si prial. Keď sme sachystali na večerný program. Nebolo to ako kedykoľvek predtým. Chodil som celýnervózny po chatke hľadal to najčistejšie oblečenie a najkrajší parfém. Nasebe som mal veci mojich kamarátov, ktoré dohromady tvorili jeden pekný celok.Mal som vedúceho voňavku a celý som bol vyfintený. Dokonca som sa aj 2krát pre istotu osprchoval. Páčilo sa mi, ako mi všetci pomáhali a snažilisa aby som bol ja pánom tvorstva. Bolo dokonané. Vyšli sme von a ona tamuž bola bolo až priam nepochopiteľné ako to vlastne zvládla. Veď vo všetkýchfilmoch bolo, že babám to trvá dlhšie ako nám chlapom. Nevadí, nič na tonepovedala a spoločne sme sa pozerali na večerný program a priam smesa už nevedeli dočkať kedy konečne príde disko. Spolu sme tancovali a keďuž človek, ktorý nám mixoval hudbu začal zaspávať tak sme sa aj mi pobrali dosvojich postelí. Samozrejme každý do svojej vo svojej chatke. Nevedel somzaspať a ráno sa potom ani zobudiť. Keď som si spomenul, že hneď ránovyrážame na pochodové cvičenie. Mal som sto chutí sa skovať pod posteľ aby somnemusel nikam ísť. Celú cestu až do Smoleníc som sa snažil postojačky nezaspať.Podarilo sa a my sme boli konečne na kúpalisku. Teraz nastalo to čo sa asinikdy nemalo stať. Dala sa do plaviek, ja tiež a spolu sme si šlizaplávať. Keďže robila profesionálne plávanie tak som vedel, že to nebudem maťaž také ľahké. No nejako som jej stačil. Prišlo bláznenie a ja som juchcel potopiť pod vodu no nepodarilo sa. To dievča nás držalo 4 na sebea ani sme s ňou nepohli. Boli neuveriteľne silná. Potom sme sa eštepobozkali v bazéne a ja som vedel, že nemôžem vyjsť von z vody,lebo zažijem veľkú hanbu. Teraz som na to svoje mužstvo neuveriteľne nadával.Robilo si to čo si chcelo a nijako som sa nevedel ubrániť. Po istejchvíľke sa mi našťastie podarilo dostať von a radšej som sa snažilk nej nepribližovať aby som nezažil náhodou nejaký trapás aj na brehu.Podarilo sa vkľude sme sa vrátili nazad do tábora.
Po návratez tábora domov som bol s ňou ešte chvíľku v kontakte no zrazu hoona prerušila. Zatajovala sa predo mnou a vôbec nechcela so mnoukomunikovať, čo ma neskutočne nahnevalo. Stretli sme sa tak isto v táboreo rok no ani tam so mnou ani slovko neprehovorila.
6. Ďalšie sklamanie v tábore
Prišli sme znova.Tento krát nie na Jahodník, ale na Homôlku a bolo celkom pekne. Bola tu ajmoja bývalá láska z minulého roka, ktorá so mnou nekomunikovala. Nevadíveď príležitostí je veľa a keďže sme boli obaja rozumný tak sme sinerobili aspoň naprieky. Tábor začal veľmi dobre. Boli sme v malej chatehneď pod lesom. Postupne prebiehali všemožné hry a to najlepšie bolo hneďvedľa chaty. Bol to on. Bol modrý nežné okrúhly a v ňom to bolo. Toprenikavé schladenie. Samozrejme bol to malý bazén hneď vedľa chaty kde sme sapravidelne chodili kúpať a blázniť. Okrem toho za chatou sa hral futbal.Keďže som bol extrémne šikovný vždy to skončilo nejakým zranením. Ten poslednýčo sme hrali dopadol veľmi zle. Totiž nešťastnou náhodou sa odo mňa odrazilalopta šup ho a dievča malo zlomené zápästie. Nebolo to naschvál a todievča to pocítili aj na vlastnej koži keď som sa jej všelijako chodilospravedlňovať a dokonca som tajne zdrhol do krčmy cez cestu kde som jejkúpil veľkú čokoládu.
Všetci moji kamarátitam mali nejakú známosť, len ja zatiaľ nič. Neustále mi vraveli, že sa mám naLuciu vykašlať no ja som sa vôbec nechcel vzdať. Chcel som len ju a nikohoiného. Jedného dňa nás v noci asi okolo druhej pobudili a snažili sanás nahnať na nočný pochod. Keďže sme presne vedeli ako to dopadne tak sme saposkrývali za postele v jednej izbe. Tam ostali asi 3 dievčatá a jaa medzi nimi aj kamarátova najdrahšia. Netušil som ešte čo sa stanea nič som neplánoval. Vedel som len jedno, že sme sa dobre skovalia nemusíme sa drbať do lesa uprostred noci a byť celý zašpinený.
Keď všetci odišliostali sme ležať po posteliach a keďže ja som nemal kam ísť tak som sipriľahol ku kamarátovej frajerke. Bolo to fajn až na jednu vec keď ona po párminútach nevydržala otočila ma a začala ma bozkávať. Nemal som potuchy čosa deje, ale ako osoba, ktorá sa vždy chopila šance som nezaváhal a bozkjej opätoval. Keďže bola úplná tma tak som sa hneď na prvý krát netrafil.Preboha. Veď som to robil len raz a to naposledy pred rokom mám na tonárok. Ona sa len zasmiala a pokračovala. Nasledujúci týždeň kedy mali premňa a brata prísť rodičia a spolu s nimi sme mali odísť doTalianska bol neskutočne dlhý. Mali sme rôzne tajné stretnutia v lese,alebo za chatou, kde nás nik nemohol vidieť. Všetci moji prívrženci držali pokopea robili čokoľvek aby sa to môj spolubývajúci nedozvedel. Keďže robilvrcholovo zápasenie, vedel som, že ako náhle sa to dozvie tak nemám šancu naživot. Zatiaľ sa nič nedialo. Bolo fajn ja som sa vždy pripojil k svojimprívržencom a bolo všetko v poriadku. Aspoň som si to myslel až doposledného dňa.
Prišiel deň „D“a moji rodičia prišli po nás do tábora. Bola to veľká rozlúčka. Keďže somtam mal veľa kamarátov. Prešla aj patričná návšteva hlavného stanu vedúcichkeďže to boli otcovi v tej dobe bývalý kolegovia. Niekto odtiahol môjhosoka ďalej aby som sa mohol dôstojne rozlúčiť s už mojou polovičkoua pomaly ísť. Dala mi vtedy náramok priateľstva, ktorý som nedal dlhý časdolu. Teda až po našom rozchode. Vtedy som počul ako ma zvolávajú na dvore. Taksom sa vyklonil z okna, že už idem. Vybehol som ešte po schodoch do izby,že si vezmem ruksak. To som nemal robiť. Radšej tam nechať veci. Otvorím dveredo izby a tam stojí on. Nevedel som, že to vie. Vyzeral zvláštne.Podráždene, ale aj smutne. Tak som nevedel, že je zle. Ešte kamarátsky muvravím, že tak sa maj a dúfam, že sa stretneme aj v meste mimotábora. Načiahol som sa, že mu podám ruku. Stisol mi ju hrozne silnoa povedal len medzi zuby, že som hajzel. Vtedy mi zaplo všetko pohromadea vedel som, že mám len málinko času aby som rýchlo zdrhol. Vypadol somz izby. No on už držal vzduchovku v rukách. To by sa dalo ešteprežiť. Bežne bola voľne k dispozícii no nevedel som, že sa dostal ajk zamknutým diabolkám. Už bola nabitá. Predpokladám, že dosť dopredu.Začal som utekať ku schodom a jediné moje šťastie bolo, že ma trafil dotopánky. Dlho som ich ešte nosil a tajne na ne spomínal aj dlho potom akosom mal dieru po diabolke priamo v podrážke svojej topánky. Šťastne sa mipodarilo utiecť a nasadnúť do auta mojich rodičov. Keď sme odchádzaliz jedného okna na mňa zazeral môj sok a z druhého mi skormútenemávala moja nová láska.
Leto ubehlo ako vodaa ja som sa vrátil z Talianska. Doma ma už čakala poštaa neveril som vlastným očiam keď som zistil, že mi píše moja draháa chce aby sme sa stretli v meste. Mala tam byť stretávka nášhooddielu. Samozrejme, že prišli aj iný ľudia, ale o to bolo veselšie. Bolatam aj ona. Potom sme sa už pravidelne stretávali. Dokonca, čo som bolprekvapený ma zobrala ukázať aj k svojim kamarátom. No tam nastalo ďalšiesklamanie. Tak ako sa náš vzťah začal tak sa aj skončil. Po zoznámenís jej kamarátmi som si pripadala ako debil no snažil som sa to nejakorozchodiť. Nepodarilo sa. Tak ako po dovolenke som si našiel aj teraz dopisdoma. Nebol už tak pekný. Tiež bol krásne domaľovaný a úhľadným písmomnapísaný, ale bolo tam napísané, že so mnou končí po tom ako som z jejkamarátov, ktorý pre ňu znamenajú veľa, spravil tupcov. Neviem ako keď somnemal možnosť sa s nimi porozprávať. Totižto boli sme tam asi 2 sekundya jediné čo som stihol bolo povedať čaute a bolo to vybavené. Vtedyma hneď zatiahla a šli sme preč. Neviem čo som s tým mohol pokaziť,ale asi veľa. No nevadí. Už je to za mnou a vtedy som sa z toho veľmidlho spamätával. Keďže som bol už prvák na strednej bol to môj posledný tábor.Vedel som, že už nikdy nič podobného nenastane. Toho môjho kamaráta som sa eštedlho bál. Často sa stalo, že som ho stretol na ulici a ani ma nepozdravil.Vtedy som len tajne dúfal, že sa to raz vyrieši. No nevedel so, že ako, lebosom ho nechcel stratiť. Vedel som, že to bude dobré no nevedel som kedy.
